Vyšný Kubín, 1849
Rok po krvavej revolúcii. V dedinke priamo pod strmým Chočom sa rodí Pavol, obyčajný syn chudobného roľníka. Orava ho formuje, vštepuje mu tvrdú morálku a krásnu ľudovú slovesnosť.
1849 — 1921 · Básnik · Prekladateľ · Krvavé sonety
„Z Oravy spravil literárny vesmír"
Najväčší slovenský básnik prelomu storočí. Z malej Oravy dvihol slovenskú poéziu na úroveň svetovej literatúry.

Príbeh · Scrollujte
Rok po krvavej revolúcii. V dedinke priamo pod strmým Chočom sa rodí Pavol, obyčajný syn chudobného roľníka. Orava ho formuje, vštepuje mu tvrdú morálku a krásnu ľudovú slovesnosť.
Prichádza stredná škola v maďarskom Miškovci. Pre šikovného dedinského chlapca je to obrovský kultúrny šok. Vzdeláva sa, veľmi sa snaží asimilovať a dokonca svoje prvé mládežnícke básne píše v maďarčine.
Cez štúdium na lýceu v Kežmarku až po práva v Prešove sa jeho svet mení. Stretáva slovenských vlastencov, nanovo objavuje krásu materinskej reči a zrazu pochopí, kým v skutočnosti je.
Po zložení advokátskych skúšok v Budapešti sa vracia na Oravu, pretože len písaním sa človek v Uhorsku neuživí. Otvára si prax v Námestove a Dolnom Kubíne. Každodenná justičná rutina mu poéziu nijako neuľahčuje.
Svoje básne už nepublikuje pod rodným menom. Miloval sledovať nekonečnú hviezdnu oblohu nad drsnou Oravou, tá ho fascinovala po celý život, a preto si zvolil hrdé meno „Hviezdoslav“.
Zatiaľ čo kariéra právnika je ustálená, súkromný život prinesie žiaľ. Obaja jeho rodičia umierajú skoro a s milovanou manželkou Ilonou nemajú vlastné deti. Svoju lásku však odovzdajú dvom adoptovaným sirotám po básnikovom bratovi.
Vrcholný bod a zlom v dejinách literatúry. Prepracovaný epos (1886) o lesnom hájnikovi a nešťastnej zrážke bohatej arogancie s prostým ľudom. Nikto predtým v slovenčine nevytvoril tak grandiózne básnické dielo.
Tvorba pokračuje vo veľkom. Venuje sa konfliktom upadajúceho zemianstva s obyčajným sedliackym ľudom (Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský). Stáva sa obrom vo formovaní zložitej a kvetnatej slovenčiny.
Jeho advokátska kariéra často naráža na politický útlak. Keď na súdoch neohrozene zastupuje utláčaných slovenských roľníkov a mešťanov, sťahuje na seba čoraz väčší hnev maďarskej štátnej vrchnosti.
Vyčerpaný byrokraciou a útlakom úplne zanecháva svoju právnickú prácu a ako päťdesiatnik sa sťahuje natrvalo do Dolného Kubína, aby sa venoval už iba písaniu a obrovskej knižnici.
Slovensko mu bolo malé, chcel mu otvoriť dvere do sveta. Hoci nevedel po anglicky, cez vynikajúce nemecké a maďarské preklady geniálne pretvoril do slovenčiny Shakespeara (Hamlet), z nemčiny Goetheho a z ruštiny Puškina.
Keď začne v auguste 1914 prvá svetová vojna, starnúci Hviezdoslav ihneď reaguje. Vytvára 32 sonetov – zúfalý a trefný výkrik poézie plný odsúdenia násilia a smútku nad ničením Európy.
Krvavé sonety boli však tak silne zamerané proti vrchnosti a rakúsko-uhorskému vojsku, že knižne pre cenzúru nemohli vôbec vyjsť a vydali ich až roku 1919 v slobodnej republike.
A predsa sa toho dožil. V roku 1918 sa ríša rozpadá a vzniká Československo. Básnik víta slobodu a prijímajú ho v parlamente za člena Národného zhromaždenia ako otca národa.
Zomiera na sklonku roka 1921 v Dolnom Kubíne. Pohreb mu vypravili taký veľkolepý ako vari ešte žiadnemu slovenskému tvorcovi. Dokázal celému svetu, že náš jazyk je rovnako vznešený ako hociktorý iný.
Rok po krvavej revolúcii. V dedinke priamo pod strmým Chočom sa rodí Pavol, obyčajný syn chudobného roľníka. Orava ho formuje, vštepuje mu tvrdú morálku a krásnu ľudovú slovesnosť.
I
Prichádza stredná škola v maďarskom Miškovci. Pre šikovného dedinského chlapca je to obrovský kultúrny šok. Vzdeláva sa, veľmi sa snaží asimilovať a dokonca svoje prvé mládežnícke básne píše v maďarčine.
II
Cez štúdium na lýceu v Kežmarku až po práva v Prešove sa jeho svet mení. Stretáva slovenských vlastencov, nanovo objavuje krásu materinskej reči a zrazu pochopí, kým v skutočnosti je.
III
Po zložení advokátskych skúšok v Budapešti sa vracia na Oravu, pretože len písaním sa človek v Uhorsku neuživí. Otvára si prax v Námestove a Dolnom Kubíne. Každodenná justičná rutina mu poéziu nijako neuľahčuje.
IV
Svoje básne už nepublikuje pod rodným menom. Miloval sledovať nekonečnú hviezdnu oblohu nad drsnou Oravou, tá ho fascinovala po celý život, a preto si zvolil hrdé meno „Hviezdoslav“.
V
Zatiaľ čo kariéra právnika je ustálená, súkromný život prinesie žiaľ. Obaja jeho rodičia umierajú skoro a s milovanou manželkou Ilonou nemajú vlastné deti. Svoju lásku však odovzdajú dvom adoptovaným sirotám po básnikovom bratovi.
VI
Vrcholný bod a zlom v dejinách literatúry. Prepracovaný epos (1886) o lesnom hájnikovi a nešťastnej zrážke bohatej arogancie s prostým ľudom. Nikto predtým v slovenčine nevytvoril tak grandiózne básnické dielo.
VII
Tvorba pokračuje vo veľkom. Venuje sa konfliktom upadajúceho zemianstva s obyčajným sedliackym ľudom (Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský). Stáva sa obrom vo formovaní zložitej a kvetnatej slovenčiny.
VIII
Jeho advokátska kariéra často naráža na politický útlak. Keď na súdoch neohrozene zastupuje utláčaných slovenských roľníkov a mešťanov, sťahuje na seba čoraz väčší hnev maďarskej štátnej vrchnosti.
IX
Vyčerpaný byrokraciou a útlakom úplne zanecháva svoju právnickú prácu a ako päťdesiatnik sa sťahuje natrvalo do Dolného Kubína, aby sa venoval už iba písaniu a obrovskej knižnici.
X
Slovensko mu bolo malé, chcel mu otvoriť dvere do sveta. Hoci nevedel po anglicky, cez vynikajúce nemecké a maďarské preklady geniálne pretvoril do slovenčiny Shakespeara (Hamlet), z nemčiny Goetheho a z ruštiny Puškina.
XI
Keď začne v auguste 1914 prvá svetová vojna, starnúci Hviezdoslav ihneď reaguje. Vytvára 32 sonetov – zúfalý a trefný výkrik poézie plný odsúdenia násilia a smútku nad ničením Európy.
XII
Krvavé sonety boli však tak silne zamerané proti vrchnosti a rakúsko-uhorskému vojsku, že knižne pre cenzúru nemohli vôbec vyjsť a vydali ich až roku 1919 v slobodnej republike.
XIII
A predsa sa toho dožil. V roku 1918 sa ríša rozpadá a vzniká Československo. Básnik víta slobodu a prijímajú ho v parlamente za člena Národného zhromaždenia ako otca národa.
XIV
Zomiera na sklonku roka 1921 v Dolnom Kubíne. Pohreb mu vypravili taký veľkolepý ako vari ešte žiadnemu slovenskému tvorcovi. Dokázal celému svetu, že náš jazyk je rovnako vznešený ako hociktorý iný.
XV