Rodný dom Štúra
Uhrovec, november 1921. Zhodou zvláštnych okolností osudu sa rodí v presne tom istom dome a tej istej miestnosti ako Ľudovít Štúr. Jeho rodičia sú presvedčení idealisti túžiaci po lepšom svete.
1921 — 1992 · Politik · Symbol Pražskej jari
„Socializmus s ľudskou tvárou"
Tvár Pražskej jari 1968. Politik, ktorý sa pokúsil priniesť slobodu do najtuhšej zimy — a zaplatil za to dvadsiatimi rokmi mlčania.

Príbeh · Scrollujte
Uhrovec, november 1921. Zhodou zvláštnych okolností osudu sa rodí v presne tom istom dome a tej istej miestnosti ako Ľudovít Štúr. Jeho rodičia sú presvedčení idealisti túžiaci po lepšom svete.
V roku 1925 odchádza s rodičmi do Sovietskeho zväzu pomáhať budovať nové komúny (Interhelpo). Ako malý chlapec vníma ruskú kultúru, jazyk, no aj ťažké životné podmienky stalinskej reality.
Rodina sa vracia na Slovensko krátko pred vojnou. Alexander má dvadsaťtri rokov a vypukne SNP. Pridáva sa k partizánom, v boji je vážne zranený a jeho brat Július padne. Získava povesť statočného muža.
V povojnovom období vstupuje do komunistickej strany. Stúpa v rebríčku prekvapivo rýchlo, vďaka svojej miernej a ľudskej povahe i dobrému vzťahu s Moskvou.
Hoci je presvedčeným socialistom, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ho ničia tvrdé represie a monsterprocesy z riadenia vtedajšieho prezidenta Antonína Novotného. Tichá revolúcia v Dubčekovi sa začína.
Zmena, o akej nikto ani nesníval. Antonín Novotný je odvolaný z najvyššej straníckej funkcie a nahradený Dubčekom. Prvý Slovák na čele celej Československej komunistickej strany. Národ cíti úľavu.
Nastupuje takzvaný 'Akčný program KSČ'. Dubček zavádza zrušenie cenzúry. Občanom sa zrazu dovoľuje slobodne cestovať, zakladať nekomunistické kluby a otvára sa verejná debata o chybách minulosti.
Ľudia sú po rokoch útlaku v šoku – prvý politik komunistickej strany, ktorý sa usmieva, ktorý chodí medzi ľudí na plaváreň či futbal. Jeho heslo znie: 'Socializmus s ľudskou tvárou'.
Slobodomyseľný rozlet šokuje Moskvu. Sovietsky vodca Leonid Brežnev vidí v Pražskej jari obrovské nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo šíriť z Prahy a Bratislavy do ďalších krajín východného bloku.
Nasledujú mesiace tvrdého nátlaku na Dubčeka. Stretnutia v Čiernej nad Tisou a Bratislave. Sovieti žiadajú, aby Československo opäť zaviedlo tvrdú kontrolu. Dubček a jeho stúpenci to ale odmietajú.
Polnoc z 20. na 21. augusta. Oblohu nad Československom trhajú zvuky nákladných lietadiel. Útok vojsk Varšavskej zmluvy. Pol milióna zahraničných vojakov a 6000 tankov prichádza 'zachrániť' socializmus.
Dubčeka KGB doslova unesie do Moskvy. Izolovaný a pod obrovským psychickým tlakom nakoniec s ostatnými lídrami podpisuje Moskovský protokol, aby doma zabránil hroziacemu masovému krviprelievaniu. Pražská jar zomrela.
Prichádza dlhá normalizácia. Dubčeka vyhodia zo strany a stáva sa z neho údržbár a lesný robotník. Štátna bezpečnosť (ŠtB) ho neustále sleduje. Má zákaz verejne vystupovať na takmer dve desaťročia.
Až november 1989 ho znovu priniesol pred národ. Stojí na balkóne na Václavskom námestí. Dav státisícov skanduje 'Dubček na Hrad'. Stáva sa predsedom prvého demokratického parlamentu.
Jeho osud sa tragicky naplní 1. septembra 1992. Hrozivá nehoda vládneho vozidla na diaľnici D1 v nepriaznivom počasí. Alexander Dubček na následky ťažkých zranení v novembri zomiera – v čase, keď sa definitívne rozhodovalo o rozdelení spoločného štátu.
Uhrovec, november 1921. Zhodou zvláštnych okolností osudu sa rodí v presne tom istom dome a tej istej miestnosti ako Ľudovít Štúr. Jeho rodičia sú presvedčení idealisti túžiaci po lepšom svete.
I
V roku 1925 odchádza s rodičmi do Sovietskeho zväzu pomáhať budovať nové komúny (Interhelpo). Ako malý chlapec vníma ruskú kultúru, jazyk, no aj ťažké životné podmienky stalinskej reality.
II
Rodina sa vracia na Slovensko krátko pred vojnou. Alexander má dvadsaťtri rokov a vypukne SNP. Pridáva sa k partizánom, v boji je vážne zranený a jeho brat Július padne. Získava povesť statočného muža.
III
V povojnovom období vstupuje do komunistickej strany. Stúpa v rebríčku prekvapivo rýchlo, vďaka svojej miernej a ľudskej povahe i dobrému vzťahu s Moskvou.
IV
Hoci je presvedčeným socialistom, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ho ničia tvrdé represie a monsterprocesy z riadenia vtedajšieho prezidenta Antonína Novotného. Tichá revolúcia v Dubčekovi sa začína.
V
Zmena, o akej nikto ani nesníval. Antonín Novotný je odvolaný z najvyššej straníckej funkcie a nahradený Dubčekom. Prvý Slovák na čele celej Československej komunistickej strany. Národ cíti úľavu.
VI
Nastupuje takzvaný 'Akčný program KSČ'. Dubček zavádza zrušenie cenzúry. Občanom sa zrazu dovoľuje slobodne cestovať, zakladať nekomunistické kluby a otvára sa verejná debata o chybách minulosti.
VII
Ľudia sú po rokoch útlaku v šoku – prvý politik komunistickej strany, ktorý sa usmieva, ktorý chodí medzi ľudí na plaváreň či futbal. Jeho heslo znie: 'Socializmus s ľudskou tvárou'.
VIII
Slobodomyseľný rozlet šokuje Moskvu. Sovietsky vodca Leonid Brežnev vidí v Pražskej jari obrovské nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo šíriť z Prahy a Bratislavy do ďalších krajín východného bloku.
IX
Nasledujú mesiace tvrdého nátlaku na Dubčeka. Stretnutia v Čiernej nad Tisou a Bratislave. Sovieti žiadajú, aby Československo opäť zaviedlo tvrdú kontrolu. Dubček a jeho stúpenci to ale odmietajú.
X
Polnoc z 20. na 21. augusta. Oblohu nad Československom trhajú zvuky nákladných lietadiel. Útok vojsk Varšavskej zmluvy. Pol milióna zahraničných vojakov a 6000 tankov prichádza 'zachrániť' socializmus.
XI
Dubčeka KGB doslova unesie do Moskvy. Izolovaný a pod obrovským psychickým tlakom nakoniec s ostatnými lídrami podpisuje Moskovský protokol, aby doma zabránil hroziacemu masovému krviprelievaniu. Pražská jar zomrela.
XII
Prichádza dlhá normalizácia. Dubčeka vyhodia zo strany a stáva sa z neho údržbár a lesný robotník. Štátna bezpečnosť (ŠtB) ho neustále sleduje. Má zákaz verejne vystupovať na takmer dve desaťročia.
XIII
Až november 1989 ho znovu priniesol pred národ. Stojí na balkóne na Václavskom námestí. Dav státisícov skanduje 'Dubček na Hrad'. Stáva sa predsedom prvého demokratického parlamentu.
XIV
Jeho osud sa tragicky naplní 1. septembra 1992. Hrozivá nehoda vládneho vozidla na diaľnici D1 v nepriaznivom počasí. Alexander Dubček na následky ťažkých zranení v novembri zomiera – v čase, keď sa definitívne rozhodovalo o rozdelení spoločného štátu.
XV
Ďalšia kapitola
Z Oravy spravil literárny vesmír