Tajov
Rok 1864, drevená chalupa pod Kremnickými vrchmi. Narodil sa Jozef. Bystrý chlapec, ktorého fascinujú len dve veci – Božia prítomnosť a prírodné fyzikálne javy.
1864 — 1929 · Vynálezca · Kňaz · Priekopník rádia
„Cez éter poslal prvé slovo bez drôtu"
Slovenský vysťahovalec, kňaz a vynálezca. Patentoval bezdrôtovú telegrafiu skôr než Marconi a otvoril éru rádia.

Príbeh · Scrollujte
Rok 1864, drevená chalupa pod Kremnickými vrchmi. Narodil sa Jozef. Bystrý chlapec, ktorého fascinujú len dve veci – Božia prítomnosť a prírodné fyzikálne javy.
Rodičia z neho chcú mať kňaza, no jeho to ťahá k vede a umeniu. Získava štipendium a odchádza študovať maliarstvo najprv do Budapešti a neskôr až do nemeckého Mníchova.
Je nadaným maliarom, ale volaniu cirkvi nakoniec vyhovie. V roku 1888 je vysvätený za katolíckeho kňaza. Svoj voľný čas však venuje elektrotechnike, ktorá je koncom storočia obrovským fenoménom.
Ako slovenský vlastenec naráža na odpor maďarskej cirkevnej vrchnosti. V roku 1896 prijíma ponuku a odchádza do USA do novozaloženej slovenskej baníckej farnosti vo Wilkes-Barre.
Cez deň sa venuje stovkám chudobných slovenských baníkov – krstí, žehná, sobáši. V noci však schádza do suterénu fary, ktorý premenil na plnohodnotné elektrotechnické laboratórium.
Svet už pozná telegraf, ale klasický systém bodiek a čiarok na prenos vzduchom je pomalý a nespoľahlivý. Murgaš hľadá spôsob, ako posielanie správ zrýchliť pomocou rôznych frekvencií zvuku.
Vyvíja tónový bezdrôtový telegraf (Tone Wireless Telegraph System). V roku 1904 posiela do Washingtonu žiadosť o uznanie patentov, ktoré zásadne menia spôsob, akým sa rádiové vlny využívajú.
Prezident USA Theodore Roosevelt spozornie a na Murgašove pokusy dohliada samotná armáda. Jozef Murgaš stavia dve 60-metrové drevené vysielacie veže pre reálny prenos.
Jeseň 1905. Medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton (vzdialenosť asi 30 km) sa z rádiovej stanice prvýkrát prenesie blesková tónová správa. Cez éter preletia prvé slová pretavené do tónov.
Na demonštrácii sa zúčastnia poprední vedci a investori. Keď aparát bezchybne prijíma tónové signály,, noviny na druhý deň píšu o senzácii. Slovenský kňaz predbehol slávneho Marconiho.
S príchodom obrovského úspechu prichádzajú supy. V masívnych patentových vojnách v USA sa však práve Murgašove patenty stávajú kľúčovým dôkazom, ktorý vyvracia Marconiho nároky na absolútne prvenstvo.
Dielo skazy dokoná nečakaná víchrica, ktorá Murgašove vysielacie veže zrovná so zemou. Chýbajú peniaze na nové investície a investori dávajú prednosť dravému Marconimu.
Vyčerpaný Murgaš sa vzdáva komerčného boja o bezdrôtové rádio. Vracia sa k svojim farníkom, k maľovaniu obrazov a k zbieraniu najväčšej zbierky motýľov v celých USA.
Počas vojny spája svoje sily so Štefánikom a Masarykom. Dokáže vyzbierať od slovenských emigrantov neuveriteľný milión dolárov do fondu na vznik slobodného Československa.
Zomiera vo Wilkes-Barre v roku 1929 na zlyhanie srdca. Do rodnej vlasti sa nevrátil. Dnes vie málokto, že rádio vo vašom aute, televízia aj mobil, využívajú základy, ktoré položil tento slovenský rodák.
Rok 1864, drevená chalupa pod Kremnickými vrchmi. Narodil sa Jozef. Bystrý chlapec, ktorého fascinujú len dve veci – Božia prítomnosť a prírodné fyzikálne javy.
I
Rodičia z neho chcú mať kňaza, no jeho to ťahá k vede a umeniu. Získava štipendium a odchádza študovať maliarstvo najprv do Budapešti a neskôr až do nemeckého Mníchova.
II
Je nadaným maliarom, ale volaniu cirkvi nakoniec vyhovie. V roku 1888 je vysvätený za katolíckeho kňaza. Svoj voľný čas však venuje elektrotechnike, ktorá je koncom storočia obrovským fenoménom.
III
Ako slovenský vlastenec naráža na odpor maďarskej cirkevnej vrchnosti. V roku 1896 prijíma ponuku a odchádza do USA do novozaloženej slovenskej baníckej farnosti vo Wilkes-Barre.
IV
Cez deň sa venuje stovkám chudobných slovenských baníkov – krstí, žehná, sobáši. V noci však schádza do suterénu fary, ktorý premenil na plnohodnotné elektrotechnické laboratórium.
V
Svet už pozná telegraf, ale klasický systém bodiek a čiarok na prenos vzduchom je pomalý a nespoľahlivý. Murgaš hľadá spôsob, ako posielanie správ zrýchliť pomocou rôznych frekvencií zvuku.
VI
Vyvíja tónový bezdrôtový telegraf (Tone Wireless Telegraph System). V roku 1904 posiela do Washingtonu žiadosť o uznanie patentov, ktoré zásadne menia spôsob, akým sa rádiové vlny využívajú.
VII
Prezident USA Theodore Roosevelt spozornie a na Murgašove pokusy dohliada samotná armáda. Jozef Murgaš stavia dve 60-metrové drevené vysielacie veže pre reálny prenos.
VIII
Jeseň 1905. Medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton (vzdialenosť asi 30 km) sa z rádiovej stanice prvýkrát prenesie blesková tónová správa. Cez éter preletia prvé slová pretavené do tónov.
IX
Na demonštrácii sa zúčastnia poprední vedci a investori. Keď aparát bezchybne prijíma tónové signály,, noviny na druhý deň píšu o senzácii. Slovenský kňaz predbehol slávneho Marconiho.
X
S príchodom obrovského úspechu prichádzajú supy. V masívnych patentových vojnách v USA sa však práve Murgašove patenty stávajú kľúčovým dôkazom, ktorý vyvracia Marconiho nároky na absolútne prvenstvo.
XI
Dielo skazy dokoná nečakaná víchrica, ktorá Murgašove vysielacie veže zrovná so zemou. Chýbajú peniaze na nové investície a investori dávajú prednosť dravému Marconimu.
XII
Vyčerpaný Murgaš sa vzdáva komerčného boja o bezdrôtové rádio. Vracia sa k svojim farníkom, k maľovaniu obrazov a k zbieraniu najväčšej zbierky motýľov v celých USA.
XIII
Počas vojny spája svoje sily so Štefánikom a Masarykom. Dokáže vyzbierať od slovenských emigrantov neuveriteľný milión dolárov do fondu na vznik slobodného Československa.
XIV
Zomiera vo Wilkes-Barre v roku 1929 na zlyhanie srdca. Do rodnej vlasti sa nevrátil. Dnes vie málokto, že rádio vo vašom aute, televízia aj mobil, využívajú základy, ktoré položil tento slovenský rodák.
XV
Ďalšia kapitola
Rozkrútil turbíny 20. storočia