Kapitola 01 / 15
Garbiarsky syn
Liptovský Mikuláš, 1859. Narodil sa do dobre zaopatrenej garbiarskej rodiny, no drsné remeslo so smradľavou kožou ho neláka. Jeho myseľ je posadnutá číslami a mechanikou.
I
1859 — 1942 · Inžinier · Fyzik · Profesor ETH Zürich
Aurel Stodola
„Rozkrútil turbíny 20. storočia"
Geniálny inžinier z Liptovského Mikuláša. Otec teórie parných a plynových turbín, učiteľ Alberta Einsteina v Zürichu.
Scrolluj do príbehu
Príbeh · Scrollujte
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
X
XI
XII
XIII
XIV
XV
01/ 15
Kapitola 02 / 15
Európske univerzity
Matematický génius, ktorému je rodné mesto čoskoro pritesné. Študuje v Budapešti, Zürichu, no aj v Berlíne a Paríži. Všade získava vynikajúce hodnotenia.
II
Kapitola 03 / 15
Prax v továrni
Po štúdiách nemieri rovno do kabinetov. Pracuje v plynárenských závodoch a pražských strojárňach. Uvedomuje si, že teória a papierová matematika bez praxe nemá pre vývoj priemyslu zmysel.
III
Kapitola 04 / 15
Zürich ho volá
Rok 1892. Legendárna Polytechnika (ETH) v Zürichu, vtedajšie hlavné mesto európskej vedy, mu ponúka miesto docenta. Čoskoro sa stáva riadnym profesorom a prežije tu ďalších 37 rokov.
IV
Kapitola 05 / 15
Éra pary a tepla
Na prahu 20. storočia prechádza priemysel na nový pohon. Ťažké parné stroje už nedokážu efektívne vyrábať dostatok elektriny. Stodola nachádza odpoveď: rotačný pohyb turbíny.
V
Kapitola 06 / 15
Nové rovnice letu
Zakladá laboratórium a začína merať rýchlosť pary prúdiacej cez turbínu. Zákony termodynamiky aplikuje na reálne stroje spôsobom, aký svet predtým nevidel. Dáva matematický základ tlaku a stabilite.
VI
Kapitola 07 / 15
Inžinierska biblia
V roku 1903 vydáva prelomové dielo Die Dampfturbinen (Parné turbíny). Kniha obletí celý svet. Je okamžite preložená do angličtiny, francúzštiny i ruštiny a stáva sa svätým grálom konštruktérov.
VII
Kapitola 08 / 15
Motor nového sveta
Zrazu všetko naberá neuveriteľnú rýchlosť. Podľa Stodolových výpočtov sa stavajú lodné motory, gigantické vodné a tepelné elektrárne. Svet dostal motor, ktorý ho poháňa dodnes.
VIII
Kapitola 09 / 15
Priateľ Albert
Na zürišskej polytechnike sedí v laviciach aj mladý Albert Einstein. Hoci je Stodola najprv jeho prísnym profesorom, v neskorších rokoch ich spojí hlboké celoživotné priateľstvo, intelektuálne debaty a láska k hudbe.
IX
Kapitola 10 / 15
Einsteinov obdiv
Samotný Einstein o Stodolovi píše s nekonečnou úctou. O slovenskom vedcovi vyhlasuje, že z neho sála „životná sila a vplyv, ktorý bude pôsobiť na všetky ďalšie generácie inžinierov“.
X
Kapitola 11 / 15
Filozof a humanista
Napriek obrovskému vplyvu na chladný strojnícky priemysel bol Aurel Stodola veľmi duchovne a filozoficky založený. Zaujímal sa o etiku a o to, aby stroje pomáhali a neničili.
XI
Kapitola 12 / 15
Bionická ruka
Po prvej svetovej vojne zdesene sleduje zástupy zmrzačených vojakov. Pripadá mu absurdné, aby veda zostala len pri strojoch. Pustí sa do biomechaniky a v spolupráci s chirurgom Sauerbruchom vyvíja prvú pohyblivú ruku ovládanú trupom.
XII
Kapitola 13 / 15
Uznanie planéty
Získava prestížnu medailu Jamesa Watta – nobelovu cenu inžinierov. Doma na Slovensku naňho kvôli vzdialenosti často zabúdame, no vo svetovej vede patrí k absolútnej svetovej elite.
XIII
Kapitola 14 / 15
Do posledného dychu
Vedeckému pokroku a konzultáciám pre svetové firmy sa venuje až do konca svojich dní. Zomiera v Zürichu v decembri 1942 vo veku 83 rokov, uprostred zúriacej druhej svetovej vojny.
XIV
Kapitola 15 / 15
Odkaz pre hviezdy
Na jeho počesť je po ňom pomenovaný nielen inštitút a ulica, ale dokonca aj asteroid. Aplikoval teórie, bez ktorých by sme v 20. storočí nerozsvietili ani jedno mesto.
XV
Kapitola 01 / 15
Garbiarsky syn
Liptovský Mikuláš, 1859. Narodil sa do dobre zaopatrenej garbiarskej rodiny, no drsné remeslo so smradľavou kožou ho neláka. Jeho myseľ je posadnutá číslami a mechanikou.
I
Kapitola 02 / 15
Európske univerzity
Matematický génius, ktorému je rodné mesto čoskoro pritesné. Študuje v Budapešti, Zürichu, no aj v Berlíne a Paríži. Všade získava vynikajúce hodnotenia.
II
Kapitola 03 / 15
Prax v továrni
Po štúdiách nemieri rovno do kabinetov. Pracuje v plynárenských závodoch a pražských strojárňach. Uvedomuje si, že teória a papierová matematika bez praxe nemá pre vývoj priemyslu zmysel.
III
Kapitola 04 / 15
Zürich ho volá
Rok 1892. Legendárna Polytechnika (ETH) v Zürichu, vtedajšie hlavné mesto európskej vedy, mu ponúka miesto docenta. Čoskoro sa stáva riadnym profesorom a prežije tu ďalších 37 rokov.
IV
Kapitola 05 / 15
Éra pary a tepla
Na prahu 20. storočia prechádza priemysel na nový pohon. Ťažké parné stroje už nedokážu efektívne vyrábať dostatok elektriny. Stodola nachádza odpoveď: rotačný pohyb turbíny.
V
Kapitola 06 / 15
Nové rovnice letu
Zakladá laboratórium a začína merať rýchlosť pary prúdiacej cez turbínu. Zákony termodynamiky aplikuje na reálne stroje spôsobom, aký svet predtým nevidel. Dáva matematický základ tlaku a stabilite.
VI
Kapitola 07 / 15
Inžinierska biblia
V roku 1903 vydáva prelomové dielo Die Dampfturbinen (Parné turbíny). Kniha obletí celý svet. Je okamžite preložená do angličtiny, francúzštiny i ruštiny a stáva sa svätým grálom konštruktérov.
VII
Kapitola 08 / 15
Motor nového sveta
Zrazu všetko naberá neuveriteľnú rýchlosť. Podľa Stodolových výpočtov sa stavajú lodné motory, gigantické vodné a tepelné elektrárne. Svet dostal motor, ktorý ho poháňa dodnes.
VIII
Kapitola 09 / 15
Priateľ Albert
Na zürišskej polytechnike sedí v laviciach aj mladý Albert Einstein. Hoci je Stodola najprv jeho prísnym profesorom, v neskorších rokoch ich spojí hlboké celoživotné priateľstvo, intelektuálne debaty a láska k hudbe.
IX
Kapitola 10 / 15
Einsteinov obdiv
Samotný Einstein o Stodolovi píše s nekonečnou úctou. O slovenskom vedcovi vyhlasuje, že z neho sála „životná sila a vplyv, ktorý bude pôsobiť na všetky ďalšie generácie inžinierov“.
X
Kapitola 11 / 15
Filozof a humanista
Napriek obrovskému vplyvu na chladný strojnícky priemysel bol Aurel Stodola veľmi duchovne a filozoficky založený. Zaujímal sa o etiku a o to, aby stroje pomáhali a neničili.
XI
Kapitola 12 / 15
Bionická ruka
Po prvej svetovej vojne zdesene sleduje zástupy zmrzačených vojakov. Pripadá mu absurdné, aby veda zostala len pri strojoch. Pustí sa do biomechaniky a v spolupráci s chirurgom Sauerbruchom vyvíja prvú pohyblivú ruku ovládanú trupom.
XII
Kapitola 13 / 15
Uznanie planéty
Získava prestížnu medailu Jamesa Watta – nobelovu cenu inžinierov. Doma na Slovensku naňho kvôli vzdialenosti často zabúdame, no vo svetovej vede patrí k absolútnej svetovej elite.
XIII
Kapitola 14 / 15
Do posledného dychu
Vedeckému pokroku a konzultáciám pre svetové firmy sa venuje až do konca svojich dní. Zomiera v Zürichu v decembri 1942 vo veku 83 rokov, uprostred zúriacej druhej svetovej vojny.
XIV
Kapitola 15 / 15
Odkaz pre hviezdy
Na jeho počesť je po ňom pomenovaný nielen inštitút a ulica, ale dokonca aj asteroid. Aplikoval teórie, bez ktorých by sme v 20. storočí nerozsvietili ani jedno mesto.
XV
Ďalšia kapitola
Alexander Dubček →
Socializmus s ľudskou tvárou